Biblická vízia farnosti

Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré (Rim 8,28)
Pane, ty si naša spása. Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie (Žalm 3,9)
"Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo." (Mt 19,14)

Na zasmiatie :-)

Rozprávajú sa dvaja kňazi:
- Mne sú zo všetkých športovcov najsympatickejší cyklisti.
- Prečo?
- Lebo sa poctivo starajú o svoje duše.
Ak je Boh za nás, kto je proti nám? (Rim 8,31)

Nedeľné sväté omše

Pruské 07:20 hod.,
10:15 hod.
Dulov 08:00 hod.
Horovce 09:15 hod.

Tisy v Pruskom

Spomínam si na slová môjho priateľa kňaza, ktorý hľadal odpočinok a oddych pod stromami. Stačila mu malá prechádzka lesom alebo posedenie na lavičke pod stromom. V jeden letný deň som si aj ja posedel na lavičke pod dvoma stromami farskej záhrady. Až tam vo vnútri pod košatou korunou človek vidí, aké sú to krásne stromy. A tak vám ponúkam niekoľko slov o týchto vzácnych stromoch.

Vek stromov sa uvádza 650 – 700 rokov. K podobne starým stromom patrí na Slovensku napríklad Bojnická lipa. V roku 1978 boli tieto dva stromy tisu obyčajného vyhlásené za chránenú prírodnú pamiatku pod názvom „Tisy v Pruskom“. V dokumente z tohto roku sa uvádza výška 15 metrov, obvod vo výške 1,3 metra prvého stromu 150, druhého 450 cm. Z druhého kmeňa vyrastajú štyri hlavné vetvy a šírka stromov je 18 metrov.

Predpokladá sa, že stromy boli zasadené v čase vzniku farnosti Pruské, teda v roku 1221. Je dosť možné, že stromy boli vstupnou bránou do fary. Rok vzniku farnosti je dokumentovaný oltárnym kameňom, ktorý sa našiel pri búraní starého kostola v roku 1770. Na oltárnom kameni bol vyrytý rok 1221, to znamená rok výstavby prvého kostola v Pruskom a začiatkov farského spoločenstva.

Tis obyčajný je u nás najpomalšie rastúcim stromom. Vo veku 10 rokov má iba 70 cm a kvitne až ako 20-ročný. Má veľmi tvrdé drevo, takže bol v minulosti veľmi cenný. Vyrábali sa z neho napríklad dlhé anglické luky. Tis je jediným ihličnatým stromom, ktorý neobsahuje živicu a nemá ani šišky.

Františkánsky kňaz Hugolín Gavlovič prišiel do kláštora v Pruskom v roku 1733. Stromy vtedy mohli mať 8 metrov. Svoje básne písal v prírode napríklad na Chrástkovej, tiež v Horovciach a určite aj v Pruskom. Aj preto tieto dva stromy nazývame „Gavlovičove tisy“.

Stromy sú súčasťou života človeka, v tomto prípade sú aj súčasťou života našej farnosti. Tej minulej, ale aj súčasnej.

Text a foto: Ivan Kňaze